coro píše:Chýba ti podstatný detail - vnútorný odpor určuje len jednu stranu rovnice, a to stratový výkon (presne z vzorca P=R . I^2).
To na čo si zabudol je HMOTNOSŤ a teda tepelná kapacita tela baterky/článku, kam sa vznikajúca stratová energia ukladá, a teda to určuje koncovú teplotu.
Takže baterka s rovnakým odporom ale o nejaké percentá ťažšia, pri rovnakej kapacite, má vyššie "Céčka" !
Iste.
Tepelná kapacita - tepelná zotrvačnosť hrá významnú rolu a práve táto skutočnosť umožňuje Daliborovi extra-krátkodobo odoberať veľké prúdy a podávať úžasné výkony.
Ale.
Pozrime sa na to aj takto:
Majme špeciálnu lipolku poprešpikovanú špeciálnymi chladiacimi tenučkými trubičkami. Tie dokonale z lipolky odoberajú teplo tak, že sa za žiadnych okolností jej teplota nezvýši.
Znamená to, že taká baterka má nekonečné céčka a že z nej teda môžem odoberať nekonečné prúdy?
Nie.
Jednak narazím na hranicu najvyššiu a tou je skratový prúd (konečne si aj JMalik príde na svoje

). Ale na čo mi je obrovský prúd, keď svorkové napätie je nulové a teda výkon, súčin napätia a prúdu je tiež nulový?
Maximálny výkon zo zdroja môžem odoberať, keď odpor záťaže a vnútorný odpor batérie budú rovnaké. Ale vtedy mám napätie na svorkách batérie polovičné. Takže napr. z 20V naprázdno budem mať 10V. Kto to tak robí? Ani Dalibor nie. Ten sa dostal z 20,4 na 16,1V. Kto lipolky zaťažuje tak, že mu napätie na článok spadne na menej ako 2 Volty?
Preto sú štandardné céčka definované pre pokles na 90% napätia naprázdno a BURST céčka pre pokles na 80% napätia naprázdno. Vtedy je životnosť bateriek jakž-takž znesiteľná a nie takpovediac Daliborovská, keď sú 40-céčkové baterky zaťažované 108-mi céčkami.