iCharger 106B-plus 250W 6s Balance/Charger

[m2]

Možná , že i Icharger se časem ukáže jako výborná nabíječka, ale zatím to je na začátku.

tak usudzuješ podľa čoho? na začiatku bolo začiatkom minulého roka ... čo vidím, tak v súčasnosti Jun-Si dosť nemá čo by vylepšoval a zaoberá sa vyslovene doťahovaním bezvýznamných drobností, lebo zvyšok funguje ako má a komunita, ktorá je klientom takéhoto typu nabíjača nič viac resp. nič iné v tomto momente nechce... HW aj SW šlape, nie je známy žiadny "bug", čo chceš viac? Horeli verzie bez plus, poruchovosť verzií plus a CP10 čo si všímam je viacmenej identická a zrejme zodpovedá chybovosti ázijskej produkcie.

iC vyzerá tak, ako si ho ľudia na RCG prajú, CP10 vyzerá tak, ako marketingové oddelenie FMA zavelilo. Oba majú zaujímavé vlastnosti, mnoho ráz protichodného charakteru. Podľa mňa je priame porovnávanie CP10 s iC dosť scestné, keďže tie nabíjače atakujú dve rôzne skupiny záujemcov a rozhodnúť sa nevedia hlavne tí, čo sa nevedia rozhodnúť koncepčne (nevedia, čo od nabíjača vlastne čakajú).

Sú to nabíjače s dvoma rôznymi filozofiami, to je to podstatné, zvyšok je doťahovanie sa fan-klubov za každú cenu (môžete si k tomu ešte pridať Hyperion a ThunderPower a ísť až na krv ...)

[graup15]

Hezky jsi to napsal. Ano asi to tak je.

[Marek71]

Len tak mimochodom... akú hodnotu Ri možno u LiPo baterky považovať za dobrú ? Zmeral som (iCharge 106B+) nejaké packy a došiel som k číslam v rozmedzí 12-34 mOhm na článok.

[tks]

Len tak mimochodom... akú hodnotu Ri možno u LiPo baterky považovať za dobrú ? Zmeral som (iCharge 106B+) nejaké packy a došiel som k číslam v rozmedzí 12-34 mOhm na článok.

Záleží to hodně na kapacitě baterky. A také na její aktuální teplotě.
4000 Zippy-H mají tak 3,5mOhm, Rhino 1050mAh okolo 12mOhm.

Například ta Tvoje LiPol do Ocelota by na tom určitě měla být líp než 12mOhm.

[coro]

Ri sa dá normalizovať na jednotku ampérhodiny, keďže je úmerné kapacite. Ako rezistory spojené paralelne, 1/Ra + 1/Rb = 1/R(a+b)..
čiže R(a+b)=1/(1/Ra+1/Rb).
----Jednoduchšie - Keď 1000 mAh má 12mOhm, tak 500mAh má 2x viac, čiže 24mOhm, 2000mAh má polovicu =6 mOhm, 3000 má tretinu =4mOhm a tak podobne.

Určuje to kvalitu aku ale aj vek či zdravie.. Len to netreba merať vrátane prívodných káblikov čo majú aspoň 100mOhm, ako merač od PDaniels.

Na druhej strane, údaj o celkovom pdpore sady, vrátane silových káblov, ako ho zobrazujú iné nabíjače (ICE, PPI3, 960SR, asi aj 610i a 1210i....) môže mať výpovednú hodnotu o sade ako celku a odhaliť chorý konektor či spoj medzi článkami - ukazuje Ri tak, ako sa prejaví na napätí za letu.

[m2]

Ja som si zatiaľ urobil taký vzorec ... 12,6 - (Suma Ri * prúd). Kým je to nad 11, je to super. Medzi 10 a 11 to ešte lieta vyhovujúco, ale už je cítiť úbytok výkonu. Toto mám ako-tak odskúšané. Či treba baterku vymeniť, keď čislo padne pod hodnotu 10, 9,5 alebo menej ... to ešte uvidím.

Dve veci.

1. toto je pre trojčlánok. Dá sa to normalizovať pre x-článok prenásobením hodnotou 3/x, aby vychádzali rovnaké čísla.

2. ten výsledok nie je bezrozmerné číslo. Sú to volty. Ale NIE JE to napätie na baterke! Je to len akési číslo, čo mi ZHRUBA hovorí, nakoľko je baterka pre daný odber pre mňa vyhovujúca.

[m2]

Len tak mimochodom... akú hodnotu Ri možno u LiPo baterky považovať za dobrú?

To závisí od toho, čo je to dobrá hodnota. Tiež od toho, akým prúdom to chceš zaťažiť. Z môjho pohľadu (20C baterky zaťažované staticky 20C) je použiteľná hodnota na článok tak 12mOhm pre 1500, 8mOhm pre 2200, 6mOhm pre 3300 a 4mOhm pre 4100 s tým, že keď to stúpne na dvojnásobok, baterka má už najlepšie časy za sebou.

Ale berte ma s rezervou, toto ešte budem upresňovať. Merač Ri mám jeden deň (a nie je od PDaniels ), len som zatiaľ porovnával svoje záznamy s prejavom lietadla a s Ri.

[coro]

Vlastne si definoval cca max 20 percent napätia ako prípustný pokles pod plným prúdom.
Ak to chápem dobre, 3s je 3x4,2V =12,6V, pokles na 10V je o 2,6V čo je blízko k 20 percentám. Je to pre moment keď je aku plne nabitý, ale veď to je len pomôcka, a navyše sa Ri teplom za letu zníži..
Dá sa povedať že pätina napätia, čiže aj pätina celkového príkonu motora, pretopená na teplo v aku sade, je asi rozumná hranica.

[m2]

Dá sa povedať že pätina napätia, čiže aj pätina celkového príkonu motora, pretopená na teplo v aku sade, je asi rozumná hranica.

No len prúd mám zmeraný obvykle s novou baterkou. A reálny prúd do motora má tendenciu rásť kvadraticky (tuším) s napätím, takže pri poklese napätia Ti klesne aj prúd v sústave a to výrazne ... ale to je jedno, správne si uviedol, hľadám iba akési empirické jednoduché zovšeobecnenie a kvantifikáciu vynikajúci / použiteľný / do smetí.

[Marek71]

Jasné... čiže ak mám na 3s 1300 (HXT 20C) Ri celej sady okolo 100mOhm, znamená to, že ak ju zaťažím napr. 16A (Relax RCEJ s Axíkom), napetie vplyvom Ri spadne o tých 1,6V a bude okolo 11V.

Na 4s 21550 Rhino 20C mám Ri sady cca. 60mOhm. Prúdová záťaž za letu vychádza na 26A, teda napetie sady poklesne o približne 1,6V - u 4s to znamená z 16,8V na 15,2V.

Tieto teoretické výpočty napokon aj korešpondujú s meraniami. Díky za nakopnutie

[Marek71]

Mimochodom... poreferuj potom o tých Hyperionoch. Ak ešte Ocelot bude medzi živými, popremýšľam o nejakej vhodnej 4s sade. Nech nemusím čakať 40 minut nba nabitie

Například ta Tvoje LiPol do Ocelota by na tom určitě měla být líp než 12mOhm.

[m2]

mám na 3s 1300 (HXT 20C) Ri celej sady okolo 100mOhm

no ja mám na 3s HXT D9 G2 20C 2200-ke po 120 cykloch a viac než roku používania 33mOhm. To je akoby Tvoja 1300ka mala 56mOhm. Asi som mal šťastie...

Na 4s 2150 Rhino 20C mám Ri sady cca. 60mOhm.

4s Rhino 1550 20C má po 35. cykloch 30mOhm. Po prepočítaní to máš akoby Tvoja mala 40mOhm ... zasa som mal šťastie

Som to ja ale šťastný človek

P.S. 40 minút na nabitie čakať nemusíš. Nabíjaj tú Čínu 3C, vôbec jej to nevadí a po 20-tich minútach ideš do vzduchu.

[coro]

To isté platí pre vinutie motora.
No a zostávajú ešte kadejaké podružné odpory napríklad ešte fetov v regli (to je dynamické ale predsa nejaké čislo to bude), a hlavne všetkých káblov a konektorov po ceste.. a dostaneme efektívne napätie.

V princípe je jedno kde v obvode je odpor, prejaví sa rovnako či je v aku sade, v konektore, v dlhom kábli alebo vo vinutí motora. Ak sa spočítajú všetky odpory a účinnosť pohonu by sa rátala ako celku z tej celkovej hodnoty, asi to bude sranda..
Občas sa dá vidieť, ako niekto kúpi kvalitnejší motor s odporom vinutia o 20 mOhm nižším, a použije dlhé káble ktorými to zabije....

Ak by regl otváral prúd do motora bez prestávok, mal by motor naozaj točiť aj s vrtuľou presne otáčky dané rpm/V z jeho parametrov, krát to efektívne napätie.
Presne tak to nie je, niektoré regly točia viac, a aj žerú viac prúdu samozrejme,, a iné menej - akoby robili pauzu, alebo čo to vyvádzajú s indukovaným napätím.. Motor potom vyzerá akoby mal iné rpm/V než je v parametroch. Dal by sa možno otočiť výpočet a vyrátať skutočné rpm/V motora s daným reglom..

Zároveň výkonová strata "v medi", je jasne daná ako stratené napätie krát prúd. To sa rovná prúd na druhú krát ten celkový odpor, to je tEplo, je jedno kde presne v trupe vzniká.
edit: Jejda, musím nabiť klávesnicu..

[Nakadah]

Dovolím si nesouhlasit.
To, že se bez servizáku nedá nabíjet je podstata věci. Máš naprostou jistotu, že ani jeden článek v sadě nezmršíš. Pokud někdo volá po tom,že je to vlastně špatně..tak nevím co si o tom myslet.

Nerikam ze to je spatne ale chybi mi tady proste moznost full manual. Ono to vodeni zakaznika za rucicku mi vadi je tady proste videt ten americky styl.

na PB ti stačí trafo z Baumaxu

Kez by Pb gelovce narostla ruka a dala ti facku Nak

[coro]

....

na PB ti stačí trafo z Baumaxu

Kez by Pb gelovce narostla ruka a dala ti facku Nak

Hups, chyba..
Olovom sa môže myslieť aj kyselinový aku, a hlavne, "gelové PB aku" v reále prakticky neexistujú, ide o kyselinový aku kde kyselina je len nasiaknutá v sklenených vláknach medzi platňami.. Gelový ako skutočne gelový, ako taký neznáša vysoké prúdy a je drahý, ani neviem či to ešte niekto predáva..
No a pre tú kyselinovú PB technológiu je obrovský problém sulfatácia, ukladanie síry na elektródy, pričom z kyseliny ktorá zabezpečuje fungovanie, potom v aku zostáva len nejaká málo aktívna vodička...

A od tej sulfatácie jej v nejakej miere dokáže nabíjanie polovične usmerneným trafom pomôcť.
Treba do aku púšťať len jednu polvlnu, čiže usmerniť len jednou diodou a opačnú polaritu ignorovať.
Pri nabíjaní vyhladeným prúdom z špičkových modelárskych nabíjačov, a nabíjaní priamo z autoaku, tieto zdochnú už po roku maximálne dvoch - nejdú nabiť, nedržia napätie, proste misto elektrolytu majú čosi riedke (vidno aj na hustomeri) a na elektródach majú škrupinu ktorá ich obaľuje..............
Existujú desulfátory ale ich použitie je otázne. To čo sedí na aku v aute (predáva napr. Conrad), by som si použiť netrúfol, predsa len ostrý pulz 60V aj viac, na autorádiu alebo aj samotnom palubnom počítadle... A sú aj tak smiešne slabé, na to vybrať aku z auta a snažiť sa ho liečiť, nemajú šancu (aj tak to je neistý proces aj s výkonným zariadením, niekedy zafunguje, inokedy akoby to nič nerobilo, a niekedy zas aku dorazí)..