Skutočné min. a max. napetie li-poliek..a i.

[a.hanes]

..ahojte zakladám toto vlákno z jediného dôvodu a to že som sa tu na viacerých miestach dočítal množstvo dohadov o baterkách a to konkrétne o ich min. , max. napetí, spôsobe nabíjania či skladovania.. rozdielne hodnoty, rozdielne názory ba protirečiace čísla..atď

a takto by som to chcel mať všetko takpovediac pod jednou strechou, bol by som rád, keby ste svoje príspevky presunuli sem a tu si mohli vzájomne protirečiť..

..nakoľko by som rád vedel, či je naozaj napetie pod 3V, 3,3, 3,6 na hranici ( a teda ktoré )..pod akou teplotou skladovať..atď, atď..vďaka

[MarthiR]

Napětí lipolky (naprázdno, t.j. nepřipojená k ničemu) určuje jak je vybitá.
3,45V = hranice poškození.
3,6V = úplně prázdna ale ještě v pořádku
3,7V = bezpečné vybití po lítaní, cca 20 procent zůstává
3,85V = polovina
4,05V = údajně hranice nad kterou by neměli zůstávat skladované
4,10V = 90 procent, max napětí při nabíjení při nastavení programu LiIon
4,17V = cca napětí plně nabité lipol (při správném ukončení nabíjení při 1/20 C.
4,20V = max napětí při nabíjení, hranice kterou není chytré překročit.


V mínusech baterky trpý pokud sou mimo model a ještě sou ofukované, nicméně já to tak mám, lítal sem i v -11 a baterky sem dovedl do 245 cyklu, sice už nemají tu kondyčku ale pořad na ně lítám.

Ze skladováním nemám zkušenost, nepotřeboval sem to

[mior]

Ja len doplním, že napätie okolo 3,8V (+-) je tzv. store režim, teda stav, pri ktorom by sa mali Lipolky dlhodobejšie skladovať pri teplote okolo 10 stupňov.

[coro]

Tabuľka napätí bez tečúceho prúdu je správna.
Prúd vyvolá zmenu ktorá v prvom momente zodpovedá rozdielu na vnútornom odpore, čiže prúd krát odpor, ale po krátkej dobe sa prejaví väčšia zmena - napríklad 5000mAh s odporom 4miliOhmy nedrží pri vybíjaní 10A ani zďaleka napätie 4,16V (o 40mV menej = 10A krát 0,004Ohmu ako by vyšlo z odporu), ale klesá postupne až k 3,7V napriek tomu že hĺbka vybitia tomu ešte nezodpovedá. Rovnako po vypnutí napätie ešte aj vyše 5 minút stúpa - mierne.
Preto napätie počas zaťaženia aj nabíjania, nie je nikde jasne napísané - závisí od prúdu, teploty a ešte asi aj nálady baterky že ako sa vyspala v noci...
Preto koncové napätie kde vypínali regly čo kedysi bolo až 2,5V, neskôr 3,0V, sa ukázalo pri moderných supertvrdých baterkách ako nezmysel ktorý ich ničil, a posunuli sme to na 3,1 až 3,3V a niekto ešte viac (ak ide o ĺahkú záťaž t.j. režim kedy model letí viac ako 6 minút), a skončili sme na počítaní kapacity lebo nič iné pri veľkých zmenách oddberu (=práca s plynom) nefunguje spoľahlivo.

Niekto raz napísal ž lipolky sú ako ženské - človeka by šľak musel trafiť keby sa snažil splniť všetko čo by chceli, ale zas ak sa snaží tak sa vedia aj odvďačiť a to môže stáť zato....


Ešte doplním že v mrazoch nabíjače Cellpro/Powerlab nenabíjajú s max napätím 4,20V, ale zníženým na 4,10 alebo 4,15 - podľa ich testov nabíjanie v mraze na 4,20 " znížilo životnosť, až na 30 cyklov".
Dal by sa použiť režim LiIon 3,6 ktorý nabíja na 4,10 aj pri iných nabíjačoch.
Otázne hlavne je, či naozaj niekto bude nabíjať v mraze a nedá to aspoň do auta..

Druhá poznámka, všetky napätia sa vzťahujú na články, merané samostatne.
Kvoli rozdielom v kapacite a vnútornom odpore, napätie sady nie je rozložené rovnomerne, hlavne pri maximálnom napätí kde je (pri zrovnanej sade čo beriem ako samozrejmosť že to znamená že nabitím bez balancovania skončia články plne nabité) je podstatný bod prechodu z plného prúdu na obmedzovanie pri plnom napätí, a v stave úplného vybitia kde menšia kapacita niektorého článku sady spôsobí že padá oveľa hlbšie než ostatné.

[a.hanes]

Naypr.: ..ako môžete potom merať spodné napetie článkou pomocou pípačov, ktoré upozorňujú až pri pod 3,3V na článok ( viď NiMr-ovu stránku s príspevkom o úprave Tx ), čo som sa dočítal, že niekt. si v TX nastavujú aj 3V na článok spodnú hranicu a to nie len u nás..mimochodom, prečo to isté spomína aj spoločnosť HK ? -išli by do toho risku ?

..fakt neviem

..ako vlastne môžem dosiahnúť, aby balancér dobil plných 4,2V - inde spomínaných 4,25V ? ..však sa vypne sám a či nie ?

[TomasC]

Napětí, která jsou uvedená jsou napětí NAPRÁZDNO, tedy při odpojené zátěži.

Já třeba nastavuji v regulátoru 2,9V, ale vím, že jsou tam proudy 60A (30C) a po odpojení (nijak časté, létán na čas) tak napětí vyskočí nahoru.

[coro]

Staré mäkké lipolky napríklad rok stojace v krabici nejakého setu alebo v pulte obchodu, by pri 3,3V vypli už takmer plné hneď akoby človek dal plný plyn (rozbehový prúd môže byť výrazne vyšší než plný ustálený..).
Preto to nedajú default, veď kto by sa vybavoval s kopou naštvaných zázazníkoV?
A že odídu po 30 nabitiach? Veď to mnohí urobia až za dva mesiace (= 8 víkendov) a aj keby nie, dá sa mu povedať že to zničil on nesprávnym používaním a predať mu nové..

Spýtam sa inak - prečo sa to dá na lepších regloch nastaviť, a ešte aj existujú krabičky ako LIPODIMATIC alebo CellShield? Alebo prečo MGM regly merajú napätie v prestávke keď netečie prúd? Ale aj to sú zastaralé veci lebo telemetria to už ńahradila počítaním kapacity.
Ono to je aj o tom, že vypnutie pri nízkom napätí je poistka pre prípad že vybíjanie príliš preženieš alebo odchádza baterka, a nie vec ktorú máš používať bežne. Rovnako ako pristávať so spaľovákom so zhasnutým motorom už bez paliva.. To sa hlási ako "núdzák", nie?

Snaha aby dobil balancer (asi myslíš nabíjač) plných 4,20V tak aby tam zostali aj po vypnutí, alebo nebodaj viac, je zlý nápad ale stačí si kúpiť nejaký šmejd nabíjač a možno to dosiahneš.
To čo napísal MarthiR hneď na začiatku je správne a kvalitný nabíjač to tak urobí (t.j. vypne pri 1/20 a napätie padne pod 4,2 niekam podľa stavu baterky na 4,17 aj menej.)

Merať správne s odchýlkou pod 50mV napríklad po viac ako roku hrkania cestami na letisko a s príslušnými zmenami počasia, nezaručí ani Fluke merák bez posielania na kalibráciu.. a ešte aj po nej, tam je nemalá dovolená odchýlka. Nie že by to zaručil nejaký nabíjač z číny.... To nie je o počte desatinných miest ktoré to ukazuje, ale o tom či naozaj je to napätie také ako to ukazuje - preto je 4,20V pre normálneho človeka maximum, aj keby baterky zničilo až o tých 50mV viac..
A o balanceroch ani nehovoriac, tam bývajú odchýlky už pri pomernom meraní medzi článkami (a to je teda už zle,..), nie že by zobrazené číslo bolo správne.

[mior]

Možno by bolo vhodné doplniť pre opytujúceho, ako sa baterky správajú.

Baterka naprázdno, teda nepripojená a netečie z nej žiadny prúd má nejaké napätie, hovoríme mu napätie naprázdno.
Po pripojení záťaže (motoru) napätie na svorkach baterky poklesne z dôvodu straty časti napätia na vnútornom odpore baterky a postupne klesá z dôvodu odovzdávania energie do záťaže.

Keďže tieto baterky nemožno vybiť úplne do nuly, pri určitom svorkovom napätí je treba odber prerušiť - buď automaticky regulátorom alebo vypnutie Tebou.

Po vypnutí odberu napätie (naprázdno) na svorkách baterky okamžite stúpne o napätie strácajúce sa na vnútornom odpore baterky a zároveň dôjde k určitej regenerácii baterky na základe elektrochemických reakcií, takže napätie ešte trochu stúpne. (Je to podobné ako u auta štartujúceho v zime - točíš štartérom a nie a nie chytiť až baterka nevládze. Chvíľu počkáš, pokým sa zregeneruije a štaruješ znova).

Takže ak má baterka so záťažou krátkodobo napätie okolo 3 V/článok, to nevadí, lebo po odpojení jej napatie stúpne aj na 3,6 V/článok (záleží od odoberaného prúdu) a to nie je pre ňu ešte nebezpečné napätie.

Pre baterku je nebezpečné napätie naprázdno pod 3V/článok (teda pri odpojenej záťaži), preto je lepšie ju nevyčerpať pod 3,3V.

Okrem nízkeho napätia je pre LiPolku likvidačné aj teplo. Ohriatie nad 40 stupňov jej už dosť ubližuje, nafukuje sa a stáva sa (elektricky) "mäkkou", t.j. že už nikdy nebude taká dobrá ako nová. Pri vyššom zohriatí sa môže poškodiť úplne.

[Drondys]

Naypr.: ..ako môžete potom merať spodné napetie článkou pomocou pípačov, ktoré upozorňujú až pri pod 3,3V na článok ( viď RiMrovu stránku s príspevkom o úprave Tx ), čo som sa dočítal, že niekt. si v TX nastavujú aj 3V na článok spodnú hranicu a to nie len u nás..mimochodom, prečo to isté spomína aj spoločnosť HK ? -išli by do toho risku ?

Sám Rimr v článku viz tento odkaz na svém webu ohledně hlídání úrovně napětí lipol používaných v T9X doporučuje hlídat dolní prahové napětí 10,8V tj. 3,6V na článek za provozu jelikož T9X má jen velmi malý odběr cca 150mA a tudíž je pokles napětí u tam zmíněné lipolky za provozu jen minimální.

Hlídat při tak nízkém odběru proudu jako má T9X napětí lipol na úrovni 3,3V jak je uvedeno v návodu ohledně zabudování pípáku do T9X viz tento odkaz je pouze pro kritické případy a rozhodně bych nedoporučoval opakovaně nechávat vybíjet lipolku tak hluboko, protože tam už pak bude úroveň vybití skoro ke 100% (pozn. rozumná úroveň vybíjení je u lipolek okolo cca 80% kapacity).

Pokud by se majitel po nějaké době takto nešetrného používání lipolky ve smyslu opakovaného vybíjení skoro ke 100% kapacity pokusil takovou lipolku reklamovat třeba na již zmíněném HK tak je velmi pravděpodobné, že by s reklamací neuspěl, a to právě z důvodu hlubokého vybíjení a nebylo by mu nic platné se odkazovat na popis doporučující třeba prahové napětí na regulátorech okolo 3,3V apod., protože tyto nízké hodnoty prahového napětí se vztahují pouze k vyšším proudovým odběrům za hranicí maximálního trvalého vybíjecího faktoru lipolky což rozhodně není případ odběru T9X ve zmíněných článcích.

Spoléhat se tedy u lipolky běžně používané v T9X pouze na pípák s nastavenou úrovní napětí na 3,3V na článek nebo dokonce níže a nechávat tu lipolku při takto nízkém odběru jako má T9X opakovaně hluboce vybíjet tj. až na hranici kdy se ozve pípák to nelze nazvat jinak než velmi hrubým zacházením s lipolkou dalece za hranicí rozumné úrovně vybíjení.

[coro]

Ono to je zas o inom, baterka vo vysielači, baterka v hotlineri, baterka v polomakete, baterka v akroabte..
Tvrdím že je obrovský rozdiel medzi Lipol baterkami rôznych typov - tak ako by baterka z mobilu vyšumela alebo aspoň nedržala napätie ani volt, keby jej niekto naložil 45C odber, tak je odlišná v nejakých detailoch aj tá baterka stavaná na vysoký prúd. Nemusí zniesť niečo iné - možno skladovanie plne nabitá nad 25 stupňov, alebo v mraze, alebo hlbšie vybitie... alebo niečo o čom neviem.
Proste je baterka výsledkom dosť vážneho vývoja ktorý je zameraný na niečo konkrétne, a iná baterka je zameraná (alebo sa im náhodou podarilo) na niečo iné a nemusí to byť vhodné pre iné použitie.
To ostatne platilo už pri niklákoch alebo pri olove.
Napríklad dosť sa písalo o snahe zabrániť požiaru pri prebíjaní, prísadou ktorá pri prekročení napätia pokryla elektródy nevodivým sajrajtom a tým akoby prerušila obvod - na článku mohlo byť 15V a nezahorel.. Myslím si že niektoré z týchto pokusov sa dostali aj medzi modelárov a neboli ešte úplne dokonalé, a vtedy sa začalo skladovať ich na 50% vybité a v chlade. Čo teda robím dodnes a osvedčilo sa..
Hlboké vybitie dostatočným prúdom zas môže (vraj) preniesť meď medzi elektródy a začať samovybíjanie (čo zdravá lipolka takmer nemá). Ale hlboké vybitie aj tamer na nulu malým prúdom, naopak mnohé sady prežili takmer bez následkov.. Samozrejme nie opakovane..

[VTjr]

...

Okrem nízkeho napätia je pre LiPolku likvidačné aj teplo. Ohriatie nad 40 stupňov jej už dosť ubližuje, nafukuje sa a stáva sa (elektricky) "mäkkou", t.j. že už nikdy nebude taká dobrá ako nová. Pri vyššom zohriatí sa môže poškodiť úplne.

Tento odstavec ma prinútil k zamysleniu. Už zopárkrát som riešil u LiPoliek to, že sa odtrhol jeden z drôtov k servisnému konektoru. Musel som teda samozmršťovací obal baterky rozrezať, odlepiť izolačné vrstvy a tie drôty priletovať, či nahradiť kvalitnejšími ohybnejšími vodičmi. Následne všetko zaizolovať, zalepiť a nakoniec vopchať do veľkej samozmršťovačky a zafúkať teplovzdušnou pistoľou. Pritom sa dosť zohreje - a nedá sa tomu nijako zabrániť.
Tak čo s tým?

Druhá otázka sa týka poškodenia hliníkového obalu článku. Niektoré baterky nemajú na strane opačnej oproti vývodom žiadnu ochrannú fóliu (napr červené RAY) a z otvoru v čiernom samozmršťovacom obale vidno rovno obaly článkov z Al fólie. Pýtam sa, či pod týmto Al obalom je ešte nejaký iný?
Ono totiž pri jednej havárii modelu, došlo k poškodeniu Al obalu článku, keď baterka pri náraze drvila motorovú prepážku. Ak som to okamžite zalepil polyuretanovým gumoidným tmelom (U-Seal, ktorý má neuveriteľnú adhéziu k čomukoľvek) tak či tá dočasná dekompresia a vniknutie trochy vzduchu do článku ho nemohla výraznejšie poškodiť? Párkrát som tu baterku už nabil aj vybil (za sprísnených bezpečnostných podmienok v oceľovej prepravke), a správa sa celkom normálne. Ani sa nehreje ani nejako nenafukuje a kapacita opravovaného článku sa javí v poriadku (rovnaká ako u ostatných dvoch).
V minulosti sa mi stalo to, že v jednej nie príliš starej baterka zrazu začal jeden článok strácať kapacitu a rástol mu vnútorný odpor. Ešte stále som tú baterku mal odloženú za účelom, že z nej spravím dvojčlánok. Po tejto príhode som jej nechránené čelo podrobne preskúmal lupou a zistil som, že ten odídený článok má drobnú trhlinu (asi tiež po nejakej menšej havárii), ktorú som si predtým nevšimol.
Z toho usudzujem, že dekompresia ho postupne zdegraduje. Ale keďže nenabíjam nikdy prúdom väčším ako 2C, tak nedošlo ani k požiaru ani k výbuchu (ja pre istotu pri nabíjaní dávam LiPolku aspoň do sklenenej zaváraninovej fľaše a robím to na dláždenej podlahe v garáži.

No asi príliš veľa otázok na jeden príspevok

[VTjr]

Ešte malá poznámka.
Ak sa teda LiPolky nemajú vybíjať na na viac ako 80% kapacity, to znamená, že tých zostatkových 20% je prakticky nevyužiteľných
Natíska sa mi potom otázka, či je od výrobcov férové písať na obal plnú, vlastne iba teoretickú kapacitu? Je to fakticky zavádzanie spotrebiteľa.
Mňa predsa nezaujíma nejaká fiktívna kapacita, ktorú tam síce ešte mám, ale vždy ju tam musím nechať, lebo jej vyčerpaním by som tie články zničil.
Ako to bolo pri NiCd či NiMH? Tie sa tiež nesmeli vybíjať pôvodne pod 1,1V a neskôr pod tuším 0,9V. Lenže to už ta zostatková kapacita nestála za reč a rozhodne nebola na úrovni 20%, alebo áno? Zatiaľ čo LiPolky v rozsahu od 3,7 po 3,3V ešte zo seba tých 20% naozaj vypotia, ale ich to poškodí.

Správne by tam mali písať len tú reálne využiteľnú hodnotu kapacity. Teda napríklad LiPolka s kapacitou 1250 mAh, by mala byť označená len ako 1000mAh a pod!


Samozrejme viem, že za to môže reklama a konkurenčný boj. Ale aj tak sa mi to nepáči a my spotrebitelia by sme mali požadovať od výrobcov férový postoj.
Lebo to je to isté ako keby predávali auto, kde by napísali teoretickú spotrebu a výkon motora na dynamometri bez pohonu nutných agregátov (alternátor, vodné čerpadlo, posilňovač riadenia, vstrekovače, klímu a pod), ktoré samozrejme jeho nezanedbateľnú časť požierajú. V praxi však ten istý motor všetky tieto veci musí poháňať a výkon je samozrejme možno aj o 10 - 15% menší.
Faktom ale je, že podľa ktorejsi normy (neviem či DIN, ASA, ISO, či EHK či nejakej inej, ale v tomto sa tuším práve líšili) sa to tak skutočne aj udáva (alebo udávalo), takže sme aj pri autách možno na tom istom

[Drondys]

...Natíska sa mi potom otázka, či je od výrobcov férové písať na obal plnú, vlastne iba teoretickú kapacitu?...

Lebo to je to isté ako keby predávali auto, kde by napísali teoretickú spotrebu...

Vždyť i u aut se to děje. Řada automobilek láká potenciální kupce na nízké provozní náklady, ale deklarovaná spotřeba se často liší od té reálné.

V případě lipolky prostě kupuješ typ aku, u kterého se deklaruje pouze jmenovitá kapacita přičemž technologie těchto aku z hlediska životnosti není vhodná pro vybíjení na 100% a navíc využitelná kapacita lipolky se tak jako tak postupem času snižuje. Lipolka se dá vybíjet na těch skoro 100% a třeba i opakovaně, ale výrazně se tím bude snižovat její životnost. Výrobci by se jen zaradovali pokud by co nejvíce uživatelů takto huntovalo lipolky a mnohem častěji by si pak bez reklamace kupovali nové. Kdo chce aku, kterým nevadí hlubší vybíjení tak je-li to možné ať použije namísto lipolky A123.

[Crashpc]

VTjr

Možná to je správně, já na Zippy nabil 2350mAh
Všechny ty standartní tovární indikace, omezovače a cut-off obvody považuju za nepoužitelný, protože na každý akumulátor je potřeba nastavit něco jiného. Onen můj Zippy je dost tvrdej, a když napětí spadne na kritickou mez, akumulátor dost změkne, a nedá se z toho dostat žádný použitelný výkon do motoru, což má za následek nouzové přistání. Musím tedy indikovat s předstihem na ještě tvrdém napětí, což je dost obtížné. I tak se ale daří víc, než při mordování omezovačem v réglu.

[coro]

Obchodník v číne pochopil, že 30C baterky predá za lepšiu cenu alebo skorej, než 25C, a to aj keď sú o dosť ťažšie na hmotnosť..
Tak namiesto 2500mAh napísal 2200mAh a namiesto 25C napísal 30C a už to lietalo... a všetci boli spokojní.
(Pre 2500vku 25C je povolených 62,5A a pri nápise 2200 to robí 29C čiže takmer neklamal.)