rohe píše:Jen připomínka:
No a když jsou některé čínské články rozjeté, myslíte, že je balancer nabíjením 1C stihne vůbec zbalancovat, tak jak má
Nebylo by tedy lepší nové články dát raději na balancer zbalancovat a pak jej teprve nabít?
To je teória ktorú hlásajú výrobcovia balancerov. Je to ale zle.
Napíšem kus slohovej práce ešte raz, dúfam že to nikomu nevadí.
Dôvody na rozdielne napätia sú ale TRI:
1- rozdielny vnútorný odpor IR (prejaví sa ak tečie akýkoľvek prúd)
2- rozdielna kapacita článkov (prejaví sa vždy kým sada nie je plne nabitá)
3- rozhodená sada - (to znamená že v niektorých článkoch naozaj chýba do plného nabitia určitá kapacita)
Balancery sa správajú akoby mohol nastať len prípad č. 3,
ten je ale podľa mňa najmenej častý, a stretávajú sa s ním hlavne výrobcovia akupakov po zložení nových sád, modelári hlavne pri oživovaní aku po zime a môže nastať po poškodení aku. Za normálnych podmienok sa to nestáva.
Skúšal som vieckrát nabíjať a vybíjať 4s sadu zloženú z 2s úplne nové Kokam3200mAh, a 2s vyhodené staré Kokam1500 (8C). Ak nabíjač upravil prúd podľa ďalej uvedených vzorcov, nabitie vždy končilo pri presne zrovnanej sade 4s. Samozrejme, okrem toho stavu sa napätia článkov nikdy inokedy nerovnali.
Treba si uvedomiť že "dobre zrovnaná" je jedine sada v ktorej sú všetky jednotlivé články dobre plne nabité, nič iné v tej definícii nevystupuje.
Nabitie Lipo má navyše len dve pravidlá - maximálny prúd a maximálne napätie. Tie samozrejme platia pre každý z článkov samostatne, dúfam že je jasné že každému z článkov je šumafuk jedno ako sa majú jeho susedia.
Pri meraní cez spoločné kábliky to ale z pohľadu návrhu nabíjania zaváži (odpor servisných káblikov NIE JE zanedbateľný) - jednoduché nabíjanie viacerými jednočlánkovými nabíjačmi NIE JE komplexné riešenie, napätia môžu aj tak byť mimo rozsah. Pre pochopenie jeden nákres, teoretický ale reálny:
http://mujweb.cz/www/coro/paralelpruser.gif
Pre teoretické riešenie nabíjania všeobecne, kde nabíjací prúd môže byť rádovo vyšší než vôbec znesie káblik servisného konektora, platí že podstatné je napätie merať a prispôsobiť prúd najvyššiemu z článkov.
Normálny starší nabíjač stabilizuje napätie normalizované na jeden z článkov na napríklad 4,20V. Platí Uout=X*4,2V, a znamená to že pri akomkoľvek rozdieli medzi článkami, sa max napätie na niektorých prekračuje. To je ale už (dúfam) minulosť.
Nabíjače môžu použiť znižovanie prúdu pri podmienke max(U1...Ux)>4,2V ale potom je priebeh prúdu kostrbatý (robí to Orbit spojený s LipoCheckers)
Najjednoduchšie je ale priebežne upravovať koncové napätie, dá sa jednoducho vypočítať z rozdielov napätí na článkoch oproti najmenšiemu, ako Uout=X*4,2-sum(Ui-Umin)pre i=1..X
napr. pri 4,1;4,1;4,0;4,2V je to 4*4,2-(0,1+0,1+0,2+0)=16,8-0,4=16,4V
a potom nechať bežať normálny starý algorytmus riadenia prúdu v režime konšt napätia. (napríklad to robí Robbe PPI3, prvé nabíjače čo to robili boli FMA Direct, mne to zabezpečoval dosť primitívny bastl
http://mujweb.cz/www/coro/Limiter.htm )
Pri takomto nabíjaní je funkcia balanceru hlavne v meraní napätí, ale mierne zrovnávanie nie je až také škodlivé a počas druhej fázy nabíjania sa aj chyby ktoré balancer spôsobí na začiatku, napravia.
Ak mu ale dáte zrovnať vybitú sadu, napravenie rozdielov ktoré napácha v sade, môže trvať práve tak dlho ako ste nechali vybitú sadu "odrovnávať".
Zrovnávací prúd v desiatkach miliampérov je úplne dostatočný!!!
Nemá žiadny význam snažiť sa zrovnávať vyšším prúdom - balancer rozumných rozmerov aj tak nedokáže vyžiariť výkon ktorý má k dispozícii nabíjač.
Rozdiely ktoré by vyžadovali dlhšie zrovnávanie, sú dôvodom na podrobnú kontrolu sady a zisťovanie, čím sa je tesne predtým ublížilo.
.
