V sobotu som sa rozhodol, že to s kamošom skúsime. Vybrali sme sa teda na Divči hrady. Keď sme ale prišli na miesto, začalo pršať. Po chvíli síce prestalo, ale stále fúkal dosť silný vietor, tak sme to napokon vzdali. Vrátilisme sa tam ale ešte v ten deň večer, keď bolo počasie ako stvorené na lietanie. Moj prvý pokus o let vyzeral asi takto: po odhode z ruky na plný plyn - kolmý dopad do trávy
Dnes sme sa rozhodli, že po práci to skúsime znova - po menších úpravách lietadla som sa tešil na lepšie výsledky - hlavne čo sa týka doladenia výchyliek krídeliek, aby to bolo lepšie ovládateľné vo vzduchu. Bol pekný podvečer, znova ako stvorený na lietanie s EasyStarom. Bohužiaľ, vtedy ma ešte ani len nenapadlo, čo to úbohé elaporové "stvorenie" čakalo...
Prvý let nedopadol znova najlepšie - znova veľmi rýchly pád do trávy (asi slabý hod z ruky). Rýchlo som ho vybral, narýychlo skontroloval, či je všetko OK a bol som pripravený to skúsiť znova. Vyskúšal som smerovku - fungovala, výškovku - fungovala, krídelka ale nejako nereagovali. Po pár sekundách ale znova naskočili, tak som predpokladal, že to bude OK a rozhodol som sa vypustiť lietadlo na štart. A to bola chyba...
Hod rukou úspešný - konečne úspech! Lietadlo bolo vo vzduchu, pekne nabralo výšku, konečne som mal pocit, že ho mám pod kontrolou.Urobil som niekoľko okruhov a pomaly som sa chcel priblížiť na pristátie. A vtedy sa to stalo: Ako sa easy Star približoval, zistil som, že krídelka nereagujú. Akonáhle som zistil, že nad lietadlom strácam kontrolu, okamžite som sa snažil nabrať výšku, aby som nás preletel a poprípade sa dotrmácal na pole ďalej za nami. Najprv vyzeralo, že to pojde. Stále predsa len letelo rovno, ako sa na Easy Stara patrí. Vyskúšal som lietadlo pootočiť v snahe vrátiť ho spať k nám. Nič, krídelka znova nereagovali. Keďže sa lietalo dosť vzďaľovalo, začínal osm panikáriť. V zúfalstve som potiahol kormidlom prudko doľava. Lietadlo sa otáča doľava. Vydýchol som si. No v tom som si všimol, ako sa kúsok od lietadla niečo zalesklo. Kým som si stihol uvedomiť, že je to krídlo mmojho Easy Stara, lietadlo sa prudko zdvihlo čumákom k nebu a začalo sa rútiť k zemi. Prvé, čo som urobil, bolo, že som s aho snažil vyrovnať výškovkami. Nešlo to. Tak som urobil to posledné, čo osm mohol - vypol som motor. Predtým než Easy Star nakoniec dopadol do poľa ďaleko pred nami, urobil vo vzduchu zopár veľkých okruhov. Keď dopadol, ulomené krídlo sa ešte stále vrtelo vo vzduchu a dopadlo podstatne ďalej od zvyšku trupu.
Zúfalo som v rýchlosti zbalil všetky veci a utekal som na to pole. skúšal som zo zapnutou vysielačkou opatrne z času načas trocha zapnuť a vypnúť motor, či neičo nezačujem, ale nič. Vobec nič. neostala po ňo mani stopa. S kamarátom sme celé pole prečesávali nasledujúce dve hodiny, ale nenašli sme ani polystyrenovu kuličku. Nechápal som, ako je to možné, veď som vizuálne presne videl kam dopadol, no nedokázali sme nájsť ani len to krídlo. Nakoniec začalo poprchávať začalo už zapadať slnko, tak sme to napokon vzdali...
Prečo to vlastne píšem? Napaldo mi, že možno niekto z Vás tam chodí občas lietať a možno raz sa stratený Easy Star nájde. Alebo možno nejaký FPV nadšenec to prijíme ako výzvu a začne zo vzduchu prečesávať to pole
A ja momentálne som s z toho dosť zničený. Vedel osm, že na začiaktu budú havárie, ale nečakal som, že stratím komplet celý stroj.Mrzí ma aj to, že som si s ním poriadne nezalietal, ale z tých pár minút, čo osm mal možnosť byť vo vzduchu, možem povedať, že je to skutočne nádherný pocit. No teraz je to preč a ja neviem, či mám skúsiť nanovo s niečim iným alebo či si kúpiť nového Easy Stara... :/ Jedno je isté: lietať chcem, chcem sa to naučiť!
P.S.: Lietadlo som chcel pomenovať Maxim Gorkij - aké ironické, dopadol podobne - s ulomeným krídlom.