Mám takú dilemu.
Vyrábam si napájací pack z NiCd článkov na napájanie prijímačovej elektroniky motorových modelov (spaľováky) a neviem sa rozhodnúť či urobiť 4-článok alebo 5 článok.
V údajoch k servam sú totiž údaje o napätí zvyčajne len vo vzťahu k maximálnemu momentu a rýchlosti, teda, že pri 4,8 V sú také a pri 6,0 V onaké (teda vždy lepšie). Ale ak sa zamyslím nad tým ako sa mení napätie akumulátorovej batérie, tak menovité napätie NiCd článkov je síce 1,2 V a tomu napätiu 4,8 V by zodpovedal 4-článok a 6,0 V - 5-článok. V skutočnosti však ten čerstvo nabitý akumulátor môže mať až 1,35 V (a krátkodobo možno až 1,40 V), čiže serva by mali dokázať zniesť pri 4-článku 5,4 V a pri 5 článku až 6,75 V. S prijímačom by nemal byť problém, ten má v sebe vždy zabudovaný stabilizátor napätia. Ale serva majú stabilizovanú len vyhodnocovaciu elektroniku, ich koncový výkonový mostík býva však zavesený priamo na napájanie (ktorý sa okrem iného musí vyrovnať aj s induktívnou záťažou motora).
Pritom mám aj digitálne serva Futaba, kde je označenie High Voltage System, a majú v papieroch priamo napísané, že znesú 7,2 V. S tými by samozrejme problém nebol. Musím ich však kombinovať aj so servami, u ktorých údaj o max povolenom napätí uvedený nikde nie je. Sú tam vždy len údaje o tých momentoch a rýchlosti pri 4,8 a 6,0 V ako som písal vyššie.
V minulosti, pred 30 rokmi, keď som lietal na socialistické akumulátory zn. Bateria a do prijímača používal také ie dlhé 900 mAh s letovacími očkami (to boli jediné, ktoré po zaletovní do packu potom nevytekali), tak som ich skladal do packu po 5 ks. Prijímač som mal amatérsky, vlastnoručne postavený, tam som na 100% vedel, že to napätie znesie a serva som mal staručké Futaby FP-S12 alebo S22, kde v bolo papieroch napísané max. 6 V. Priznám sa, že som sa vtedy nad tým, že batéria z 5 ks NiCd má krátkodobo aj viac, vôbec nezamýšľal a pritom lietal bez problémov. Nikdy mi žiadne servo kvôli tomu neodišlo. Naopak s tým 5-článkom som mal oproti 4-článku omnoho väčšiu istotu, že pri aj vybití akumulátorov na 1,1 V na článok, bude prijímač spoľahlivo fungovať (boli tam totiž 2 TTL obvody, ktoré prestávali pracovať už pri napätí okolo 4,1 až 4,2 V).
Dnes som starší, informovanejší a zodpovednejší. A zrejme aj blbší, lebo všetko niekedy až zbytočne riešim a domýšľam kadejaké dôsledky.
Ale aj moje modely sú dnes takisto väčšie a nebezpečnejšie, takže to zase má logiku nenechať to len tak na náhodu.
Čo by ste mi teda poradili dnes? Neviem, či kvôli tomu tam dávať nejaký stabilizátor? To sa mi nechce, lebo zrejme to prinesie straty naviac, buchsa naviac a spoľahlivosť systému to celkove zníži. Prípadne mi niekto asi poradí 2-článkovú Li-Pol s externým BECom, čo ale nechcem, lebo ja v tomto prípade verím viac NiCd (Sanyo CP-1700SCR) a už ich aj mám nakúpené.
Alebo sa na to vyfláknuť, zletovať 5-články a dúfať, že tie servá to vyšiie napätie v prvých chvíľach po nabití vydržia?
To posledné by som urobil najradšej. Ale stále je tu možnosť zletovať si len 4-články, kde by som bol síce bezpečne od max napätia serv, ale zase väčšie riziko poklesu pod dolnú hranicu a prípadného resetu prijímača.
Len Vás prosím, aby ste tu neotvárali diskusiu o použití kondenzátorov a aby sa potom toto vlákno nezvrhlo na ďalšiu flameware okolo nich, ako sa to tu pravidelne raz za 3 mesiace stáva. Berte to tak, že v tom či mám/nemám použiť kondenzátory a keď tak ako mám celkom jasno.
Přihlásit se
Registrovat
Mecenáš
Blogy
Kalendář
Galerie
FAQ
Hledat
