igorb píše:
Dufal som ze ta kratka veticka bude stacit, ale ok ... tak trochu dlhsie ...
Igor, ja som to sice nedokazal podať tak pekne profesorsky ako Ty, ale myslim si, že viem celkom presne ako vzniká indukovaný odpor a aj princip ktorým ho wingley znižujú. Takisto viem, že tie víry sú za kridlom a že indukovaný odpor je len energetická daň za ich vytvorenie.
Napísal som že to na listoch vrtúľ realizovať nejde,
ale myslel som tým také tie klasické dohora vyhnuté či rozdvojené winglety, ktore dnes maju takmer všetky dopravné lietadlá.
Lebo to si s mechanickych a technologických dôvodov ne koncoch listov vysokootáčkových vrtúľ naozaj neviem predstaviť.
Fyzika nepustí a čokoľvek čo trči mimo rovinu otáčania bude veľkou silou tlačené smerom do tej roviny, takže ten winglet sa skôr či neskôr s veľkym rachotom odlomí.
Ten odkaz, čo tu dal guchar sice naozaj odkazuje na vrtuľu s "akože wingletmi", ale pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že pochopiteľne nie sú zahnuté mimo roviny otáčania, ale sú to len tie tzv. "šable", čo som už spominal.
Teda v tom članku sú pomenované ako "raked wingtip". Inak také šable maju do istej miery predsa aj spaľovákové vrtule APC. Ak teda tieto šable tiež plnia takú funkciu a môžeme ich nazývať wingletmi, tak potom na vrtuliach winglety naozaj možne sú.
Nakoľko budú v nahradnom teoretickom modeli zvyšovať štíhlosť listu - neviem.
Lebo sice platí "... zväčsuju efektivne rozpätie kridla ..." ale nezväčšuje ho reálne, ale len fiktivne. Teda dôsledky ich použitia v zníženej miere indukovaného odporu, keď sa spätne prepočitajú na klasicke krídlo, tak nám vyjde o väčšom rozpätí než ho v skutočnosti má.
O okolozvukovom prúdení sa už tu radšej nebudem baviť, pustil som sa na tenký ľad, všeličím si nie som istý, tak skúsim doštudovať, a potom sa k tomu možno vrátim, asi v inej diskusii.