Tiež som na tým rozmýšľal podobne, ale Igor ma predbehol. Teda to, že autor modelu tým chce dosiahnuť efekt turbulátora. Logika je v tom, že lepšie je mať pri väčšine použiteľných uhlov nábehu do istej miery "definované" turbulentné prúdenie, ako náhodné prechody od laminárneho k turbulentnému a naopak. Síce to posunie poláru trochu doprava k väčším Cx, ale jej priebeh bude hladký a bez hysteréznych skokov.
Tiež treba si uvedomiť, že vodorovná chvostová plocha pracuje v turbulentnejšom prúde vzduchu ako krídlo (často v jeho úplave) a taktiež to, či je riešená ako delná s pohyblivou plochou výškového kormidla alebo plávajúca. V prípade tohoto modelu vzhladom na veľkú plochu s aerodynamickým vyvážením je to askýsi medzistupeň, ktorý svoj uhol nábehu mení v značnom rozsahu.
Ale priznám sa, že mne sú takéto hranaté riešenia tiež proti srsti, rovnako ako tie hrubé odtokovky. Lenže niekedy treba skloniť hlavu nad tým, že účel svätí prostriedky.